Šéf skupiny Arca Capital vysvetľuje zmenky za pol miliardy a hovorí, že nechce predávať, ale kupovať

14. 04. 2020

DENNÍK N, autor: Ivan Haluza

 

Ako hodnotíte doterajšie opatrenia slovenskej vlády na zabránenie šírenia koronavírusu a na pomoc ekonomike? Sú podľa vás dostatočné?

Spomalenie šírenia nákazy opatrenia vlády rozhodne zabezpečujú. Akým spôsobom to je dosiahnuté, je už iná vec. Myslím si, že Európa dlhodobo podceňuje krízový manažment. Veci, ktoré fungovali počas studenej vojny, teda že ľudia boli pripravení a pripravovaní aj na takéto krízové situácie a mali sme naozaj funkčné sklady civilnej obrany, toto sa opomína.

Do roku 1990 vlády i ľudia mali aspoň jasno, čo, ako a prečo idú robiť v prípade biologického či chemického ohrozenia. Teraz sa to všetci ešte len učia. Premrhali sme, čo sme mali zvládnuté, a teraz sa to musíme učiť nanovo.

Prístup do budúcnosti sa musí zmeniť. Ale súčasné opatrenia, ktoré sú prijímané narýchlo a intuitívne, zatiaľ fungujú. Vidíme to na nie príliš veľkom počte nakazených.

Druhá vec je, či pri týchto aktuálnych karanténnych opatreniach nevylejeme s vaničkou aj dieťa. Ekonomický dosah zavedených opatrení bude doslova devastačný. A preto výpomoc pre ekonomiku musí byť tiež zásadná.

A v budúcnosti opäť musíme vopred vedieť aj to, čo treba urobiť pre postihnutú ekonomiku. Nie že sa to narýchlo zostavuje len teraz.

Je tu snaha o odľahčenie obyvateľstvu, no robiť to celé na úkor väčších podnikateľských zoskupení a firiem je zničujúce pre strednodobý i dlhodobý vývoj našej ekonomiky. Zatiaľ sme zo stimulov pre veľké firmy skoro nič nevideli.

Napríklad v Česku, kde tiež podnikáme, vláda prijala opatrenia na podporu zamestnanosti, no vylúčila z nich personálne agentúry pre dočasné zamestnávanie. Pritom sme v tomto biznise na Slovensku i v Česku zásadným hráčom. Veríme, že to česká vláda urobila iba nedopatrením.

Rozhodne budeme lobovať, aby sa to ešte zmenilo, lebo agentúry dočasného zamestnávania teraz dodávajú svojich ľudí aj do fabrík, ktoré ešte stále bežia, no niektorí ich kmeňoví zamestnanci odmietajú nastupovať do práce. My máme našich ľudí z agentúr u výrobcov dezinfekčných prostriedkov či u producentov papierovej hygieny, ktorých produkty teraz ľudia bytostne potrebujú.

Naši ľudia dopĺňajú tiež predavačov a skladníkov v obchodných reťazcoch, aby fungovala distribúcia potravín. Napriek tomu nás Česko z podpory vyňalo. A z dikcie navrhovaného znenia zákona je pravdepodobné, že nás chce s agentúrami vyňať aj Slovensko.

 

Koľko máte ľudí vo vašich personálnych agentúrach zastrešených firmou Manuvia?

V agentúrach dočasného zamestnávania sme koncom marca mali v oboch krajinách zhruba 17-tisíc ľudí.

 

Čo by ste teraz od vlády privítali najviac?

Aktuálne vystupuje do popredia problém likvidity. Práve pre oživenie likvidity firiem musia politici a centrálne banky okamžite pomôcť finančnému sektoru.

Bankové domy sa úplne prirodzene zľakli. Nielenže ukončili debaty o nových úveroch, ale ešte aj o čerpaní dohodnutých úverov. Veci, ktoré boli s bankami dohodnuté, odrazu neplatia.

Riešenie pre banky treba čo najrýchlejšie prijať na celoeurópskej úrovni. To nie je vec, čo sa vyrieši na lokálnej úrovni, ale len na úrovni Európskej centrálnej banky. Do bankového systému treba naliať likviditu a s ňou aj istotu. Bankám nestačia iba deklarácie.

A zas poviem to isté – do budúcnosti treba mať manuál, čo ideme pre ekonomiku robiť v krízových situáciách, v akom slede a v akej postupnosti. Politici a vlády sa menia, no plány musia byť. Teraz národné vlády veľa vecí prijímajú skôr pocitovo ako procedurálne. Mnohé opatrenia sú potom ťažko pochopiteľné alebo sa dokonca vzájomne vylučujú.

 

Čo napríklad?

My máme trebárs v skupine aj dodávateľov tepla pre domácnosti. Niektoré mestá, kde máme tieto firmy, nás teraz vyzývajú aby sme ľuďom splatnosť za teplo posunuli o dva-tri mesiace. A ja chápem, že to žiadajú.

Na druhej strane nám úverujúca banka týchto teplárenských podnikov povie, že nám pre ne v tejto situácii nepredĺži kontokorent (úver, pozn. red) na nákup plynu. No čo s takouto situáciou? Aké má riešenie?

Páčil sa mi aj príkaz merať všetkým zákazníkom pri vstupe do obchodu teplotu. My máme našu bratislavskú sieť Delia. Ako to mám ale robiť s bežnými domácimi teplomermi? To máme naháňať zákazníkov po predajni a strkať im pod pazuchy teplomer?

Beriem, že nie každé riešenie musí byť domyslené absolútne do dôsledkov, ale toto bolo už príliš. Zas len zopakujem – potrebujeme mať plány.

Po tejto facke sa ale azda poučíme. Aj svoju obranu začala EÚ a NATO viac budovať a koordinovať až po zabraní Krymu Ruskom.

Ja som v tomto trochu iný. Všetky politiky širšieho významu vrátane civilnej obrany by som presunul presunul z národných vlád na EÚ.

To, ako sa s pandémiou koronavírusu vytratila z únie solidarita, a každý štát si zachraňoval iba svojich občanov, nebolo dobré.Okamžite boli uvalené reštrikcie na vývoz zdravotníckeho vybavenia a hranice sa uzatvorili. Solidarita sa skončila prvou vážnejšou krízou.

 

Ako koronavírus ovplyvňuje jednotlivé vaše biznisy? Ktoré úplne stoja a ktoré sú naopak preťažené zvýšením dopytom?

Pociťujeme to v mnohých oblastiach. Dotklo sa nás to naprieč všetkými našimi odvetviami. Niektoré prevádzky sme museli na istý čas zavrieť úplne, či už z rozhodnutia vlády alebo pre prirodzený strach našich zamestnancov.

Náš liptovský turistický komplex Gothal je prirodzene zatvorený. No naše české kúpele vo Františkových Lázňach majú úplne iný problém. Ich hostia ich vôbec nechcú opustiť. Nemeckí klienti si predlžujú pobyty, len aby mohli zostať v zdravotníckom zariadení.

Pobyt v kúpeľoch im dáva väčší pocit istoty, ako by sa mali vrátiť do svojich domovov. Kým zostávajú kúpele otvorené, staráme sa o nich ďalej.

 

Ako je na tom váš liptovský turistický komplex Gothal? Budete jeho zamestnancov prepúšťať a koľko ich tam vlastne máte?

Máme tam 150 zamestnancov, ale prepúšťať nejak masívnejšie nebudeme. Zatvorenie komplexu pre verejnosť teraz využívame na pomerne masívne stavebné práce. Dokončujeme tam napríklad kongresové centrum, presúvame zeminu pre výstavbu futbalového štadiónu a realizujeme dokončovacie práce na nových penziónoch.

Pripravujeme sa na prípadnú mohutnejšiu letnú sezónu. Myslím, že nie som sám, čo očakáva, že v ľuďoch zostane istý čas strach z cestovania aj po doznení koronavírusu a budú viac dovolenkovať doma. Ja síce sám milujem Taliansko, ale návšteva Milána či Bergama istý čas nebude na prvých miestach preferovaných destinácií.

 

Ako sa vyvíja váš biznis s personálnymi agentúrami, ktorý ste už spomenuli? Viete pre svojich 17-tisíc nájomných zamestnancov teraz nájsť aspoň nejakú prácu?

Zatiaľ máme práce pre nich dosť. Sú vo firmách, čo pokračujú vo výrobe. Navyše, teraz nie všetci kmeňoví zamestnanci nastupujú vo svojich podnikoch do práce, a preto sme pre fungujúce firmy posilou.

Drastické opatrenia však platia ešte len tri týždne. A našim ľuďom z agentúr iba na čistých mzdách platíme mesačne asi 10 miliónov eur. Uvidíme, čo bude ďalej.

Našou výhodou je, že pre ľudí z našich agentúr máme priamo v skupine aj úplne nové pracovné možnosti. Nejaký čas už sme aktívni aj vo facility manažmente (podporné činnosti pre firmy, napríklad správa budov, pozn. red) . V tomto biznise sme spolu s našimi partnermi najväčší v priestore bývalého Československa. Pod správou máme tisícky bytových a kancelárskych budov. Našich ľudí z agentúr môžeme využiť aj v tomto biznise.

 

Ako sú na tom vaše rozbehnuté developerské projekty vo výstavbe bytov a kancelárií?

Náš pražský projekt apartmánového bývania je v procese dokončovania. Ale jeho kolaudáciu, ktorú sme mali pôvodne naplánovanú na úvod júna, o niečo posunieme. Subdodávky vybavenia projektu sme totiž mali mať aj z Talianska. Tie teraz meškajú.

Vo všeobecnosti majú ale teraz stavebné firmy v Česku problém s tým, že srbskí, ukrajinskí, ale aj slovenskí stavbári sa rozpŕchli domov. Navyše aj turistický ruch je stopnutý a preto apartmány môžu počkať. Praha istý čas nebude turistami vyhľadávaná až tak ako doteraz.

V Bratislave máme bytový projekt so 157 bytmi Pod vinicami. Dokončený ho máme asi na 30 percent. Staviame ďalej, ale zas nechcem hovoriť, že sa tam trháme. Možno tam teraz nemáme 50 stavbárov, ale len desať či dvadsať. Tak je to ale teraz všade na stavbách. Čo je však najdôležitejšie, zo 157 bytov máme už teraz predaných až 130.

 

Ako sa vyvíja odbyt vašej siete potravín Delia a odbyt celulózy z vašej celulózky Bukocel pri Vranove nad Topľou? O potraviny a papierové hygienické výroby je na trhu iste veľký záujem.

Kaviarne Delie sme museli z rozhodnutia vlády uzavrieť. A otvorené nemáme ani všetky naše predajne Delia. Tie, čo sú v centre, jednoducho nemali klientelu. Turisti zmizli. Otvorené máme iba tie predajne, ktoré sú viac naviazané na rezidenčné bývanie. A, samozrejme, náš online predaj Delie sa nevie zastaviť. Pre ten teraz robia rozvoz potravín aj naši ľudia z kaviarní. Tak či onak sme ale s Deliou v sumáre prišli o asi pätinu tržieb.

Na posilnení online predaja však ďalej pracujeme. Pôvodne sme nový sklad pre náš e-shop Delie mali v Devínskej Novej Vsi otvárať začiatkom mája, ale pokúsime sa to urýchliť. Teraz dostávame desiatky tisíc objednávok na online distribúciu, no bez primeraného skladu vieme naplniť iba pár stovák objednávok.

 

A ako beží vaša celulózka?

Tam výroba beží. O celulózu na papierovú hygienu je záujem. Logistika je však sťažená a aj tam majú zamestnanci deti doma, a tak to asi nejde na úplne plný výkon.

Ako sú na tom vaše teplárenské podniky a elektrárne na biomasu? Odbyt iste majú. Energie sú stále potrebné. Aké iné problémy v nich riešite okrem tých s bankami, ktoré ste už spomenuli?

Riešime v nich aj logistické problémy. Naša topoľčianska elektráreň napríklad spaľuje aj odpadové drevo dovážané z českých kalamitných lesov napadnutých lykožrútom. Samozrejme, teraz nám kamióny často stoja na hraniciach dlhé hodiny a prísun paliva je sťažený.

 

Vo firmách vrátane našich personálnych agentúr máme vyše 20-tisíc zamestnancov. Prácu má stále drvivá väčšina našich ľudí. Určite aspoň 95 percent našich pracovníkov.

 

Viete to takto udržať dlhodobejšie?

Nie. To nie. Práce pre našich agentúrnych ľudí bude čoraz menej. Po zavretí automobiliek postupne redukujú výroby aj ich subdodávatelia. Veľa našich ľudí z agentúr máme stále v automotive a strojárstve, tak zhruba 40 percent z nich je v týchto sektoroch. Zmenám sa však prispôsobujeme. Prostredníctvom agentúr už hľadáme nových ľudí pre sektory, ktoré sú v čase koronavírusu ešte viac vyťažované. Zháňame ľudí pre IT-sektor a riešime import pracovnej sily aj pre zdravotníctvo.

Celkovo nechceme byť až príliš závislí na automotive. Aj naše vlastné prevádzky na výrobu plastových dielcov AAH Plastics pri Topoľčanoch a v Nitre sa postupne zameriavajú aj na iné odvetvia ako len automotive. A my v nich dodnes ideme na štyri zmeny.

 

Koncom vlaňajška ste zverejnili mnohé nové plány na rozbeh budovania domovov dôchodcov v Prahe a Bratislave, chceli ste kupovať lekárne, vybudovať nové liptovské lyžiarske stredisko, budovať ďalšie solárne elektrárne v Maďarsku a otvárať aj nové väčšie Delie. Čo z toho je aktuálne a k čomu sa vrátite až po úplnom zotavení ekonomiky?

O tom, že pokračujeme v budovaní skladu pre online predaj Delie, som už hovoril. Svet neskončil vyhlásením krízového stavu a karantén. Pripravujeme aj štúdiu EIA (vplyvov na životné prostredie, pozn. red) na naše nové lyžiarske stredisko v blízkosti Gothalu. Podaná bude o pár týždňov. Samozrejme, povoľovacie konanie môže trvať ešte rok a pol až dva. Až potom začneme s výstavbou. Naši architekti a projektanti kreslia ďalej. Veci sme nezastavili ani okolo nášho plánovaného nového mrakodrapu v Bratislave.

V budúcnosti určite očakávam aj širší rozvoj zdravotníctva. Terajšia kríza k tomu určite prispeje. Našu prvú polikliniku, čo sme prevzali iba začiatkom tohto roku – bratislavskú polikliniku Mýtna, ideme modernizovať.

Takisto pokračujeme aj s našimi novými fotovoltaickými elektrárňami v Maďarsku. Jedna je už pripojená a ďalšia s výkonom 25 megawattov je v procese realizácie. I keď manažovanie projektu teraz nie je jednoduché. Veď do Maďarska sa človek ledva dostane s kamiónom a nie to ešte za pracovnými povinnosťami.

Na nové projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov sa však budeme pozerať obozretnejšie. To, čo platilo pred krízou, že Európa chce byť zelená a uhlíkovo neutrálna čo najrýchlejšie, už po kríze môže byť odsunuté na vedľajšiu koľaj a priority sa zmenia.

 

Ste tiež správcami investičných fondov privátnych investorov a teda časť zdrojov na svoje projekty máte aj od nich. Ako reagujú na koronavírus? Nechcú svoje peniaze hneď späť?

Je to individuálne. Niektorí investori panikária, ale iní ešte zvyšujú svoju angažovanosť, lebo mnohí naši investori vnímajú, že sa snažíme naše investície rozptýliť do viacerých segmentov, aby skupina nebola nikdy zasiahnutá nejakou krízou ako celok.

Naše fondy vždy boli skôr konzervatívne. Ako skupina máme vysokú angažovanosť v energetike či realitách, ktoré sú považované za bezpečné oblasti. V nich sme aj teraz bezpeční ešte na niekoľko mesiacov. Náš samotný biznis ako taký je však dosť stabilný. A aj to panikárenie investorov je teraz menej intenzívne ako v kríze z prelomu rokov 2008 a 2009. Nielen my, ale i investori už medzitým viac dospeli.

 

Nesprávajú sa investori teraz inak aj preto, že krízu spred desiatich rokov vyvolali samotní finančníci, zatiaľ čo teraz je to zásah z vonku, keď problémy vyvolala nákaza?

Môže to byť aj takto. Naozaj terajšiu krízu vnímajú tak, že ju vyvolalo niečo, s čím sa nedalo počítať a prišlo to ako blesk z čistého neba.

Pred nákazou ste boli mimoriadne aktívni v nákupoch. Len za posledný zhruba polrok ste kúpili Bukocel, ale aj handlovskú tepláreň Kmet a takisto ste kúpili aj veľkú bratislavskú polikliniku Mýtna. Neľutujete spätne tú aktivitu? Teraz by sa vám asi v skupine zišla skôr hotovosť ako dlhy za nákupy firiem?

Nič z toho, čo sme kúpili v poslednom období, krízou z pandémie netrpí. Teda aspoň bezprostredne netrpí. Firmy limituje len nedostatok likvidity v bankovom sektore. No odbyt majú.

 

Ako ste na tom finančne? Ustojíte túto krízu, ak pri nej neskolabuje samotný štát? Je vnútro skupiny samo o sebe úplne zdravé?

Naša skupina vládne nad 55-timi rôznymi projektami a úplne stojí iba Gothal. A aj ten navyše bude mať po doznení krízy dobrý štart. V strednodobom či krátkodobom horizonte určite nebudeme zasiahnutí nejako existenčne.

 

Na druhej strane je asi dosť rizikové, že zastrešujúca firma celého vášho biznisu – spoločnosť Arca Investments mala už k záveru roku 2018 pomer vlastného kapitálu k záväzkom len na úrovni jedného percenta. I keď Obchodný zákonník uvádza, že tento pomer má byť minimálne osem percent, lebo inak je firma v kríze a hrozí jej úpadok. Vlastný kapitál Arca Investment bol len na šiestich miliónoch eur, no záväzky až na 546 miliónoch.

Arca Investments je holdingová spoločnosť, ktorá má pod sebou rozptýlené rádovo až stovky firiem. A tých naozaj dôležitejších v rámci konsolidačného poľa je niekoľko desiatok.

A áno, naše konsolidačné pole nie je úplne najšťastnejšie rozložené. Aj po konzultácii s daňovými poradcami to budeme prehodnocovať a usporiadanie skupiny preskupíme. Dnes je to u nás nastavené tak, že peniaze na rozvoj prúdia z matky smerom k ďalším našim firmám z finančného, realitného či priemyselného sektora.

Individuálna účtovná závierka matky je potom taká, aká je. Vlastné imanie naozaj nemá v medziach zlatého štandardu. Ale naša konsolidovaná uzávierka je v skutočnosti niekde inde. V budúcnosti je aj na nás, aby sme lepšie vykazovali naše skutočné výsledky. Chceme prejsť s účtovníctvom na IFRS (medzinárodné štandardy finančného výkazníctva, pozn. red) , ktoré umožní lepšie zohľadnenie trhového potenciálu našich projektov.

Dnes je to u nás totiž tak, že ak vyberiem 10 miliónov eur od našich investorov, posuniem ich na projekt novej fotovoltaickej elektrárne v Maďarsku a k tomu pripravím aj bankové financovanie v rozsahu nejakých 30 miliónov eur, mám plne funkčný energetický zdroj s trhovou hodnotou až 50 miliónov eur. Avšak v našej bilančnej knihe je to stále iba jedna k jednej. Teda hodnota elektrárne nie je vyššia ako jej dlh.

 

Nebudete musieť po tejto kríze pristupovať k podobným výpredajom firiem ako po prvej kríze z roku 2009, keď ešte skupinu viedol a ovládal v rozhodujúcej miere Pavol Krúpa?

Ja som v skupine bol tiež aj pred rokom 2008 a keď sme aj vtedy niečo predávali, bolo to vždy so ziskom. Vtedy sme pôsobili čisto ako finančný investor a predpokladali sme držanie projektu na úrovni troch rokov.

 

Budete aj teraz predávať?

Ja chcem kupovať. My sme v posledných rokoch nekúpili nič s tým, že to chceme predať.

Naše biznisy chceme a vieme ďalej rozvíjať. Naopak posilníme naše fondové pozície tak v Čechách, ako aj na Slovensku, ale aj v Rakúsku. Do našich investičných fondov chceme vtiahnuť práve viac investorov, aby sme mohli ďalej akvizične rásť aj v tomto období.

 

Zvláštne je tiež ale to, že len koncom februára vám NBS odobrila vydanie zmeniek v objeme 500 miliónov eur nie prostredníctvom vašej materskej firmy Arca Investments, ale jej vnučky Arca Capital Funding, ktorá má nepomerne menšie aktíva. Prečo vydávate zmenky cez firmu s oveľa menším majetkovým krytím?

Cez vnučku ideme práve preto, aby matka nevykazovala vysoké zadlženie.

Nerobíte to preto, že ak zmenky nebude vedieť vrátiť veriteľom vnučka, vašu kľúčovú firmu to neohrozí?

Vzhľadom na to, že na trhu pôsobíme 20 rokov a máme za sebou možno 25 verejných emisií, sme tiež na rakúskom trhu, sme regulovaný subjekt a máme medzi bankami dlhodobých partnerov, viete si predstaviť že by sme išli do takýchto scenárov?

Týmto systémom funguje aj množstvo iných investičných spoločností. Tiež nemajú dlhopisy emitované na matky, ale na iné svoje firmy. Je to tak najmä pre výkazníctvo.

 

Kam chcete nasmerovať tých 500 miliónov zo zmeniek?

Dôležité ešte je aj to, že túto emisiu nemusíme naplniť celú. Prospekt sme spravili na 500 miliónov eur, no celé sa to nemusí využiť. Každopádne, chceme časť emisie v Rakúsku a časť v Česku.

 

Budete so zmenkami oslovovať aj menších investorov alebo máte na ne vopred dohodnutých iba väčších investorov?

Jedna zmenka má nominálnu hodnotu 25-tisíc eur. Nehovorím, že je to klasicky retail pre menších investorov, ale nie je to ani vyslovene iba pre najväčších kvalifikovaných investorov. Chceme osloviť investorov, ktorí majú skúsenosti s privátnym bankovníctvom či s burzou.

 

Ale predsa len, prečo si takýto veľký objem peňazí nepožičiate priamo od bánk, ktoré by vašu stabilitu preverili prísnejšie, ale idete cestou vydania zmeniek pre menších investorov, ktorí nemusia byť až takí informovaní ako banky?

Spolupracujeme aj s bankami, no banky vám nedajú peniaze na rozbiehanie úplne nových biznisov. Trebárs banka má problém s financovaním nového hotelového komplexu v Gothale. Od bánk sme nezískali zdroje ani na nové skleníky s uhorkami. Banky jednoducho nemali k tomu dôveru.

Ani na skupovanie personálnych agentúr sme nemali zdroje z bánk. Bankám v tomto biznise chýbali aktíva, ktoré by sa dali založiť. Čo im však založím z personálnych agentúr, ktorých hodnotou sú iba ich pracovníci a kontakty? Iná vec je pre banky financovanie zabehnutej firmy, no pri rozbiehaní či konsolidovaní nového biznisu sú opatrné.

 

Aký široký vplyv majú na vaše podnikanie páni z J&T? Drvivú väčšinu vášho bankového financovania vám kryje ich Poštová banka. Sú obaja páni Tkáčovci a pán Jakabovič tichými spoločníkmi vašej skupiny?

To nie je vôbec pravda. V našej skupine páni z J&T nikdy nefigurovali a Poštová banka nás nefinancuje v nejakej zásadnej miere.

Máme síce od nej úver na elektrárne v Topoľčanoch a Bardejove, ale to je asi všetko. Banky J&T sú síce flexibilné a vedia nám požičať aj na akvizície, ale neskôr na projekty získavame financovanie z iných bánk, a to aj z bank rakúskych či nemeckých.

Spolupracujeme napríklad aj s nemeckou bankou Helaba, ktorú sme práve my presvedčili, aby si premiérovo otvorila pozície aj na slovenskom trhu.

Autor: Ivan Haluza (text prebraný z Denníka N, 7. Apríl 2020), Foto N: Tomáš Benedikovič,
Zdieľať:

Mohlo by vás zaujímať

Používate zastaralý prehliadač. Môžete si ho aktualizovať na tejto stránke.