Autor: Martin Mařík
Zdroj: Hospodářské noviny, 3.3.2009, č. 14, str.

rozhovor hn
PAVOL KRÚPA, šéf investičnej spoločnosti Arca Capital
Menší, ale šikovný dravec medzi investičnými firmami. Tak pôsobila slovensko-česká spoločnosť Arca Capital. Nebála sa ani takých operácií, ako boli kúpa akcií firmy Moravia Energo od expremiéra Stanislava Grossa alebo vstup do príbramskej marily, ovládanej podnikateľom Tomášom Pitrom.
„Chceme sa stať najvýznamnejšou investičnou spoločnosťou v stredoeurópskom regióne, pokiaľ ide o vstupy do menších a stredných firiem,“ plánoval šéf a majoritný vlastník Arky Pavol Krúpa.
V uplynulých mesiacoch ale Arca opustila väčšinu projektov, do ktorých v Česku vstúpila. Predbežný zisk za minulý rok vykazuje na úrovni 2,8 miliónov eur. Je to koniec smelých plánov?
„Ani náhodou. Iba sme zhodnotili svoje doterajšie investície – a teraz čakáme, akú príležitosť prenesú nadchádzajúce mesiace. Pre investorov to môže byť aj šanca, ktorá sa nemusí opakovať,“ hovorí Krúpa.
HN: Odišli ste ale z rady projektov – je to tak, že opúšťate Česko? A sústredíte sa na Slovensko, alebo Ukrajinu?
Je to práve naopak. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sme z Česka „vycúvali“. Ale predaje nám naopak dávajú zdroje na ďalšiu expanziu. V Česku teda zostávame.
Úroda rýchlo dozrela, tak sme začali zber.
HN: Pred časom ste povedal. Že vo vašom biznise je vždy „čas siatia“, a potom „čas zberu“. Stačili vám ale akvizície dozrieť? Alebo ste museli predávať kvôli kríze?
Donedávna nám akvizície dozrievali omnoho rýchlejšie, než sa očakávalo. Vyhodnotili sme si, že bola správna doba na predaj. Už začiatkom minulého roku sme vedeli, ako sa finančná kríza nakoniec rozvinie – ale boli sme trochu varovaní.
HN: Napríklad u elektronickej Kasy ste ale mali stratégiu biznis rozvinúť, nabaliť na nej aj zahraničné akvizície a až potom ho predávať. Uvažovali ste potom dokonca o vstupe na burzu.
To áno. Analýzy pre internetový obchod sú stále dobré. Ale ďalšie akvizície, ktoré sa ponúkali, boli buď nedostupné, alebo moc drahé. Preto sme Kasu predali, keď prišla dobrá ponuka.
HN: Mala na to teda vplyv kríza?
Do istej miery. Nebolo to vynútené, ale hovorili sme si, že je lepšie mať peniaze v hotovosti.
HN: Prečo ste sa zbavili časti príbramskej Marily – potravinárskej firmy, do vášho vstupu údajne ovládanej podnikateľom Tomášom Pitrom?
Predali sme zatiaľ Poliakom iba časť Marily, baliarne kávy a výrobu sušienok. Keď nám analytici predpovedali cenu kávy, bolo to opačné než napríklad u elektriny. Ceny kávy nemali rásť. Ale stala sa opačná vec. A zasa sa ukázalo, že bolo omnoho výhodnejšie Marilu predať.
HN: Ďalšia časť Marily, minerálnej vody Ondrášovka, ale ponúkate tiež na predaj.
Iba vtedy, ak príde naozaj dobrý kupec. Zatiaľ sú traja záujemcovia. Inak sme pripravení minerálne vody Ondrášovka rozvíjať, minulý rok obrat vzrástol o viac než 30 percent.
Chrenkove problémy sme dopredu netušili
HN: Stále sa pýtam na to isté – väčšinou je predsa vaším cieľom získanú firmu zhodnotiť behom troch až piatich rokov, a až potom ju predávať. Ale dosť rýchlo ste predali miliardárovi tomášovi Chrenkovi tiež zhruba tretinový balík akcií jeho firmy Moravia Energo, ktorý ste predtým získali od expremiéra Stanislava Grossa. Moravia Energo teraz prakticky skrachovala. Mali ste snáď „čuch“, že tento obchodník s elektrinou tak zle dopadne?
Tak chytrí sme neboli. Opäť sa predaj ukázal ako výhodný.
HN: Lenže energetika je biznis, ktorý aj v dobe krízy má perspektívu. A tiež ste tu mali veľké plány. Prečo ten ústup?
Pred rokom všetci hovorili o tom, ako ceny energií pôjdu stále hore. Potom sa začal ukazovať opak. Moravia Energo začala doplácať na to, že kúpila minulý rok elektrinu za príliš vysoké ceny.
HN: Mali ste ale v energetike smelé plány. Napríklad kúpiť aj vodné alebo solárne elektrárne.
To je pravda. Posudzovali sme celú radu iných energetických projektov cez elektrárne na uhlie, plyn až po projekty na solárne energie. Dokonca sme bili aj veľmi blízko kúpy elektrárne v Ústí nad Labem, ktorá dodáva prúd firme STZ – bývalej Setuze.
HN: To je elektráreň, ktorú údajne stále ovláda podnikateľ Tomáš Pitr – teraz skrývajúci sa pred nástupom väzenia. Aké ste s elektrárňou mali plány?
Chceli sme ju rozšíriť, aby neslúžila iba Setuze.
HN: Akvizície v energetike nedopadli…
Práve. A keď sme nezískali možnosť niečo podstatného pridať k nášmu minoritnému vlastníctvu v Moravia Energo, predali sme podiel pánovi Chrenkovi. Bez toho aby sme tušili, ako firma dopadne.
HN: Ešte spoločnosť BIO-SKIN. Aj tu ste koketovali so vstupom na burzu – obor biotransplantátov pre zdravotníctvo sľuboval perspektívu. Opustíte tiež tento projekt?
Tento projekt sme už opustili. Podiel sme odpredali našim partnerom, ktorí sú súčasne aj manažérmi tohto projektu. Teraz čakáme na úhradu našej pohľadávky.
HN: Keď to všetko spočítame – zbavujete sa projektov v energetike, potravinárstve, elektronickom biznise, biotechnológiách. Zmes odborov, ktoré by mali mať perspektívu. Môže byť ťažké si predstaviť, že tento vývoj znamená ďalšiu expanziu v Česku, ako ste zdôraznili úvodom.
Snáď som to už vysvetlil. Skrátka sme „skľudnili“ akvizície, ktoré sme predtým urobili. A sme dobre pripravení na ďalšie.
Nové akvizície už budeme otáčať viac rokov
HN: Pred časom ste prehlásil, že Arca chce byť najvýznamnejšou stredoeurópskou investičnou spoločnosťou v obore „menších a stredných“ firiem. Hlásite sa k týmto slovám aj teraz?
Áno. S tým, že už dokonca nechceme robiť menšie dealy. Napríklad BIO-SKIN je v desiatkach miliónov. A my už chceme ísť – kvôli efektivite – na veci od sto miliónov vyššie. Zhruba do hranice pol miliardy korún.
HN: Čo teda máte v Česku vyhliadnuté ako ďalšiu investíciu?
Chceme ísť znova do oborov, ktoré sme už vyskúšali: farmácia, potraviny, energetika, strojárenstvo. V Česku, na Slovensku, na Ukrajine. Nechcem vzbudiť predstavu, že teraz číhame ako supy na firmu v problémoch, , aby sme sa na ňu vrhli. Ale teraz bude rozhodujúca cena, a keď bude priaznivá, nezaváhame.
HN: Znamená nástup finančnej krízy a ekonomickej recesie aj to, že budete akvizície takpovediac rýchlejšie otáčať? Kupovať a pri najbližšej vhodnej príležitosti predávať?
Teraz sme trochu rýchlejšie predávali preto, že ekonomika bola prehriata, ceny hore. Predávali sme firmu napríklad už za deväť mesiacov. Teraz to ale bude opačne. Ceny firiem sú nižšie, ibaže najskôr ešte pôjdu dolu. Keď ich budete chcieť zhodnotiť, budete na to potrebovať viac času.
HN: Koľko?
Vrátime sa k štandardu dva až päť rokov.
HN: Ale nebude v tejto turbulentnej dobe skôr nutné mať hotové peniaze – a tak napríklad zasa za pol roku z nejakého projektu vycúvať?
Iste, je to možné. Aj preto sme to už často robili. Peniaze na účte sa vám dnes neznehodnotia. Preto väčšina investorov zatiahla ručnú brzdu a vyčkáva.
HN: Ako sa vám darí na Ukrajine? Je to stále zem netušených možností? Alebo jeden veľký problém, od ktorého je lepšie dať ruky preč?
Na Ukrajinu sú tu dva pohľady. Politicky je to problém, tamojšia vláda nevie krízu riešiť, makro ekonomika bude problém. Druhá vec je, že 48 miliónov ľudí stále vytvára spotrebu. Takže biznis tam stále beží.
HN: Podnikáte na Ukrajine v nehnuteľnostiach. Predali ste, zarobili, alebo „držíte pozície“?
Ceny nájmu tam padali o päťdesiat percent. Ale zatiaľ čo priemerná cena kancelárskych priestorov v Kyjeve bola okolo 50 dolárov za meter, v Prahe bolo to isté za 18 dolárov. Ceny na Ukrajine potom padali na polovicu, ale my sme pôvodne kupovali lacnejšie v porovnaní s Prahou. Nemáme dôvod Ukrajinu opustiť.
HN: Chceli ste prenikať aj na Balkán, do Srbska, do Rumunska. Počítate s tým?
Momentálne nie. Rozvoj sme odložili do budúcnosti.
NERV má na viac než iba riešiť šrotovné.
HN: Poďme späť do Česka. Zaveštíte si, či sa ekonomická situácia začne zlepšovať už tohto roku?
Naši analytici odhadujú, že tento rok poklesne HDP o 1,5 percenta. Budúci rok to môže byť „čierna nula“, a ďalší rok snáď rast o percento, o dve. Inak povedané, kríza iba začne.
HN: Pomôže záchranný balíček českej vlády?
Dôležité pochopiteľne je, čo urobia veľké zeme, hlavne Nemecko.
HN: Je k niečomu zbor vládnych poradcov NERV?
Vážim si ekonómov aj bankových manažérov. Ale zatiaľ to vyzerá, že v NERVe riešia skôr lobistické
Problémy, ako napríklad šrotovné.
HN: Šetríte na vlastnej firme?
Samozrejme. Začali sme už minulý rok v auguste. Dosť skoro na to, aby si ľudia mohli bez problémov nájsť nové miesta. Odišlo niekoľko analytikov, investičných manažérov. A napríklad na Ukrajine nám zostalo zo 47 zamestnancov dvanásť.
HN: Chystáte sa presťahovať českou kanceláriu. Alebo ju zatvárať?
Určite ju nerušíme. Iba hľadáme lacnejšie priestory mimo centrum Prahy. Ale ešte dva roky tu na Ovocnom trhu zostaneme.
Euro na Slovensku a zatúlaný sedliakov kôň
HN: Úprimne – má Arca v tejto dobe problém?
Kto nemá? Problém môžu mať investori, zamestnanci, napríklad aj médiá. Dôležité je hľadá nápravu, a tiež snahu o nápravu oceniť. Keď napríklad J&T vytvorila spoločný podnik s PPF, vidím to pozitívne. Je vidieť, že niečo tie investičné spoločnosti riešia. Rovnako tak určite vyriešia problémy s Moravia Energo pán Chcerenek. A rovnako tak mohli pripustiť a riešiť svoje problémy napríklad aj niektorí developeri.
HN: Ktorí?
Nechcem nikoho menovať konkrétne. Ale developeri musia svoje cenové bubliny nechať splasnúť. Keď teraz sľubujú záujemcom k bytu napríklad auto, len tým ukazujú, ako nadhodnotené ich byty sú. Ľudia nie sú hlúpi, aby si to uvedomili.
HN: Ako sa k vám teraz chovajú banky?
K nám slušne, oceňujem to. Ale viem o veľa prípadoch firiem, ktorým banky sťahujú peniaze z účtu. Tí samí bankári, ktorí pred rokom úvery schvaľovali a firemným projektom verili, teraz tú istú firmu môžu zlikvidovať. Nepodržia klienta. Pritom pred rokom boli české banky jedny z najziskovejších v
Európe.
HN: Slovenský premiér Fico jasá, že Slováci prežijú krízu vďaka euru. Český premiér Topolánek naopak hlása: Ešte, že nie sme s eurom zviazaní. Posúďte, ako šéf slovensko-českej spoločnosti, kto má pravdu?
Je to ako príbeh o sedliakovi, ktorí nájde v ohrade cudzieho zatúlaného koňa. Susedia mu závidia, aké má šťastie. On im povie: Uvidíme. Potom si na tom koni sedliakov syn zlomí nohu. Všetci ho ľutujú, akú má smolu. Zase iba hovorí: Uvidíme. Na čo verbujú na vojnu a jeho syn so zlomenou nohou nemusí ísť. A tak to môže ísť ďalej a ďalej.
HN: To je asi výstižné. Ale odpoveď to nie je.
Myslím, že momentálne pomôže Česku, že euro nemá. Koruna môže devalvovať pomocou vývozu. Samozrejme je tu zase otázka drahších vstupov, ale efekt pre vývozcov teraz prevažuje. Zároveň ale hovorím: Uvidíme.