Autor: Jarošová Gabriela, Pažitková Martina
Zdroj: TREND, 23.10.2008, č. 42, str. 24, uverejnené so súhlasom vydavateľa

Kofola patrí medzi najväčších výrobcov nápojov v strednej Európe. Za ostatnú poldekádu jej tržby každoročne vzrástli v priemere o štvrtinu. V máji sfúzovala s poľskou nápojovou trojkou, firmou Hoop,?dva mesiace predtým kúpila Vineu. No v ostatných mesiacoch na jej akcie doľahla kríza finančných trhov. Ich hodnota oproti vlaňajšiemu októbru spadla na polovicu. Poľská private equity skupina Enterprise Investors to využila. Pred akcionármi zamávala ponukou s veľkorysou, takmer 50-percentnou prémiou (hoci celková suma je stále nižšia ako tá z októbra minulého roka). Keď na trhoch vládne panika a vlády míňajú miliardy eur na ich stabilizáciu, private equity sú v strehu. V čase krízy sa nielen stráca, ale i zarába. Vedia to – a chystajú sa podľa toho zariadiť – aj slovenské skupiny ako Penta či J&T.


Viditeľnejšie ciele?

Hodnota verejne obchodovaných firiem počas krízy viac ako kedykoľvek inokedy závisí od sentimentu na trhu. Negatívne očakávania a obavy ovplyvňujú ceny akcií oveľa viac ako reálne výsledky firmy. Investor, ktorý nemá problém s likviditou, až tak nerieši, či firmu s rastovým potenciálom kúpiť alebo nie. Rozhodujúci je moment prekvapenia: aby ju získal čo najlacnejšie a skôr ako konkurencia.


Pravda, pre slovenské a české private equity predstavujú akvizície kótovaných firiem menšiu časť transakcií. Napríklad Arca Capital v minulosti do takýchto obchodov investovala len zriedkavo. A ani turbulencie na akciových trhoch ju nejako osobitne nemotivujú. “Nikto nevie predpokladať, ako budú trhy vyzerať o dva mesiace,” vysvetľuje finančný manažér Rastislav Velič. Vstúpiť na ne je podľa neho pre skupinu zbytočne veľké riziko.


No nie je to len volatilita na akciových trhoch, z ktorej budú private equity ťažiť. Zarábať budú aj na nekótovaných podnikoch. Firemný trh sa bude čistiť od málo konkurencieschopných podnikov. Či už je ich problém nedostatok inovácií, neefektívne riadenie alebo prílišné zadlženie.


Takéto ciele lákali investorov aj pred vypuknutím krízy. Arca, ktorá vlani spravovala aktíva v hodnote 125 miliónov eur, si napríklad vyhliadla ukrajinskú firmu CheZaRa. Väčšinu jej produkcie tvoria senzory pre komunikačné a zabezpečovacie systémy v kozmickom a civilnom sektore. No v portfóliu sa našli aj perličky ako rádiá, bezpečnostné zámky či štipce na bielizeň. “Bol to pozostatok pomerne divokého riadenia, v dôsledku ktorého ostal veľký priestor na reštrukturalizáciu a zefektívnenie výroby,” mieni R. Velič. Navyše, CheZaRa vlastní veľký areál, ktorého časť môže Arca prenajať iným investorom. “Bol to príliš lákavý kúsok, aby sme to nechali tak,” hodnotí finančný manažér.


Prejavy krízy ešte urýchlia a zosilnia efekt nízkej konkurencieschopnosti a potrebu konsolidácie v niektorých odvetviach. Zhoršený prístup k úverovým zdrojom zvýši tlak na manažmenty podnikov. Rovnako ako obavy z recesie, ktorá by mohla stlačiť odbyt. No poklesnú i ceny firiem, lebo kupujúci znižujú svoje očakávania.
”Kríza z pohľadu investora neprináša len veľké straty, ale aj nadpriemerné zisky,” súhlasí R. Velič. Preto Arca zvažuje vstup do odvetví, v ktorých predtým nepôsobila. Na druhej strane, istú opatrnosť pripúšťa: “Máme rozpracované projekty, ale neponáhľame sa s nimi. Počkáme dva, tri mesiace, ako sa situácia vyvinie.”?


Zmeny v Rusku?
Do akej miery slovenské a české investičné skupiny pocítia vplyvy krízy, závisí od odvetví, v ktorých pôsobia. Najväčší vplyv má kríza na cyklické odvetvia ako stavebníctvo či automobilový priemysel. No neplatí to pre všetky krajiny rovnako, pripomína šéf bratislavskej pobočky Enterprise Investors Ivan Jakúbek: “Hoci napríklad na Slovensku stavebná aktivita klesá, v Rumunsku to tak nie je.”?


Česká private equity PPF, ktorá spravuje aktíva v hodnote 8,8 miliardy eur, už negatíva krízy na vlastnej koži pocítila. Pôsobí priamo vo finančnom sektore. Musela zmeniť biznis ruského Home Creditu. Ten prestal poskytovať hypotéky a úvery na autá pre problémy na trhoch s rizikovejšími podnikovými dlhopismi, z ktorých tieto operácie financuje. Po novom sa bude zameriavať už len na ziskovejšie produkty ako kreditné karty a poskytovanie hotovostných úverov.


Celý článok si prečítajte tu: http://www.etrend.sk/ekonomika/svetova-ekonomika/kriza-praje-financnym-zralokom/147009.html