Autor: Jarošová Gabriela, Pažitková Martina
Zdroj: TREND, 23.10.2008, č. 42, str. 30, uverejnené so súhlasom vydavateľa
Keby Henry Kravis, spoluzakladateľ druhej najväčšej globálnej private equity skupiny Kohlberg Kravis Roberts, pred rokom vedel, že v USA prepukne jedna z najväčších kríz v histórii, zrejme by vyhodnotil možný vstup na burzu ako najväčší stupeň šialenstva. No turbulencie na trhoch nepredvídal, a tak na minulotýždňovej konferencii private equity firiem v Dubaji patril medzi najpesimistickejších účastníkov. Kým ostatní, na čele s Davidom Rubensteinom z Carlyle Group, sa snažili glorifikovať rozhodnutie vlád dotovať bankový sektor hotovostnými injekciami, H. Kravis upozorňoval, že sektor sa musí prispôsobiť novým podmienkam. A nie čakať, že prístup bánk k úverovaniu bude rovnaký ako pred krízou.
Investori tlačia

S opatrnosťou bánk a ich neochotou požičať peniaze sa americké a britské private equity stretávajú už deväť mesiacov. Na rozdiel od lokálnych hráčov v strednej a východnej Európe, ktoré si začali meniace sa podmienky všímať len nedávno. Za ten čas aktivita private equity sektora najmä v sťahovaní verejne obchodovateľných firiem z burzy s cieľom reštrukturalizovať viditeľne klesla. Podľa agentúry Thomson Financial sa hodnota takýchto obchodov vo svete za prvých osem mesiacov roka znížila na 85 miliárd dolárov. V prvej polovici vlaňajška to bolo 405 miliárd.

Navyše, tohtoročné transakcie sú charakterizované väčším podielom vlastných prostriedkov oproti cudzím zdrojom, ktoré zvykli investičné spoločnosti získať od bánk v minulosti. Práve pre nedostatok bezpečných a lacných úverov sa začínajú svetové mená private equity zaujímať o rizikovejšie a drahšie spôsoby financovania svojich obchodov. “Ak dokážeme zlepšovať stratégiu a prevádzku firmy, mali by sme zvažovať ďalšie možnosti vrátane mezanínového financovania,” povedal podľa agentúry Reuters H. Kravis v Dubaji. Mal tým na mysli najmä nezabezpečené pôžičky s dvojcifernou úrokovou mierou od špeciálnych fondov.
Okrem nižšej bankovej likvidity veľkých hráčov v súčasnosti trápi tlak vlastných investorov. Svetové private equity vytvárajú obrovské fondy, prostredníctvom ktorých investujú napríklad verejné inštitúcie, školy a penzijné fondy. Hoci private equity pracujú s dlhšími investičnými horizontmi, ktoré môžu presahovať trvanie krízy, klienti podliehajú panike. Začínajú požadovať vrátenie investovaných prostriedkov. A volajú po znižovaní poplatkov, ktoré za správu svojich peňazí platia.

Práve vytváranie fondov, cez ktoré môže investovať prakticky ktokoľvek, odlišuje klasické private equity od firiem ako Penta Investments či J&T Group. Tie spravujú najmä peniaze svojich majiteľov. Spoločných čŕt v ich podnikaní sa však dá nájsť viac, a tak je otázka, prečo sa v regióne strednej a východnej Európy, kde väčšinou slovenské private equity pôsobia, nestretávajú častejšie. Samo Slovensko medzi najzaujímavejšie investičné ciele nepatrí.
Celý článok si prečítajte tu: http://www.etrend.sk/ekonomika/svetova-ekonomika/svetove-private-equity-na-slovensku/147013.html