Autor: Martina Martinovičová
Zdroj: Profit, 2.3.2009, č. 9, str. 44

Znamená recesia obmedzenie investícií typu private equity, alebo môžu byť nástrojom, ktorý firmám v dobe kríze pomôže? Mohol by aj štát prostredníctvom vstupu do private equity fondov pomáhať firmám s nedostatkom hotových peňazí? Private equity investícia je jednoducho povedané balík peňazí, ktorý za vopred jasne určených podmienok vstúpi do firmy a pomôže jej v jej expanzii. Takže rovnako ako bankový úver predstavuje nový čerstvý kapitál, ktorý ale nedáva banka, ale súkromný investor či fond. Výmenou za príliv nových peňazí požadujú private equity investori vlastnícky podiel vo firme, účasť na riadení a možnosť zásahov do obchodných zámerov. Pre obdobie kríze je väčšinou typické, že títo investori zvyšujú svoj záujem predovšetkým o menšie a stredné firmy, pretože predovšetkým tie sa horšie dostávajú k bankovým úverom, pretože banky sprísňujú podmienky pre ich získavanie. Avšak dnešná podoba recesie má v sebe silný nádych odporu k akciovým trhom, investori z nich hromadne odchádzajú. Dočasne sa tak privierajú vrátka k jednému z možných zavŕšení tohto typu investície – cestou vstupu firmy na burzu prostredníctvom primárneho úpisu akcií (IPO). Z druhej strany akciový trh teraz poskytuje veľa príležitostí k dosahovaniu ziskov, naopak, a tak sa záujem investorov môže preliať práve do oblastí private equity, pretože tieto investície sa vyznačujú dosahovaním veľmi slušných ziskov – okolo dvadsať, štyridsať, ale i oveľa viac percent. Vstup na burzu nie je jedinou možnou cestou ukončenia investície a dosiahnutiu zisku. Rozbehnutú firmu vybavenú kapitálom možno predať novému strategickému investorovi. V regióne strednej a východnej Európy získavali doposiaľ private equity investori späť svoje investované prostriedky zatiaľ zhruba polovica predajní firmy strategickému investorovi, len pätina z nich ukončila svoju investíciu cez vstup na kapitálový trh. V západnej Európe a USA prevažoval naopak IPO, ktorý je všeobecne považovaný za najvýnosnejší spôsob výstupu z tohto typu investície. Keď private equity investor vie, že bude môcť svoju investíciu ľahko zhodnotiť predajom na burze, bude o to ochotnejšie investovať svoje peniaze v zemi, kde je tento spôsob ľahký.

FIRMY A FONDY

Investícia private equity môže byť rôzne vysoká – od päť miliónov až po miliardy korún, záleží na orientácii investora. Predovšetkým zahraniční private equity investori vyhľadávajú investície s minimálnou veľkosťou okolo pätnásť miliónov eur, teda zhruba 4 miliardy korún. Zo zahraničných private equity investorov je v Česku aktívna napríklad poľská spoločnosť Enterprise Investors, ktorá v roku 2005 kúpila podiel vo firme Grisoft, belgická spoločnosť KBC Private Equity, ktorá v roku 2006 prevzala firmu Novaservis, alebo spoločnosť Warburg Pincus, ktorá v decembri 2007 kúpila druhý najväčší portál českého internetu Centrum.cz. Existuje ale aj niekoľko českých private equity subjektov, ktoré síce majú svoj domicil v zahraničí, ale management alebo jeho časť je z Česka. Ich investičným cieľom sú spoločnosti v strednej a východnej Európe. Ide napríklad o skupinu PPF Petra Kellnera, česko-slovenskú skupinu Penta Investments či Arca Capital. V oblasti private equity investícii ale nepôsobia len jednotlivé spoločnosti, ale aj fondy. Avšak tých, ktoré sa na túto oblasť zameriavajú, zatiaľ nie je veľa. Ide zhruba o dvadsať podielových fondov, ktoré však nemajú túto špecifikáciu uvedenú v názve, takže je ťažké ich nájsť podľa mena. A potom fondy, ktoré sú na českom kapitálovom trhu pomerne nováčikovia, a síce fondy kvalifikovaných investorov, ktoré zákon o kolektívnom investovaní “uviedol” na český trh v roku 2006. Investovať do týchto fondov, ktorých sú teraz v Česku necelé štyri desiatky, však nemôže každý. Fondy sú určené len takzvaným kvalifikovaným investorom, ktorí sú presne určení v zákone. Jedná sa napríklad o inštitucionálnych investorov, teda banky, poisťovne a penzijné fondy, alebo o jednotlivcov či podnikateľov, ktorí čestne prehlásia, že majú skúsenosti z oboru, do ktorého fond investuje.

ŠTÁT BY NAKÚPIL CEZ FOND

Kvalifikovaným investorom je však tiež štát. Mohol by investíciami do fondov kvalifikovaných investorov zameraných na private equity projekty podporiť malé a stredné podniky? Napríklad Pavel Makovec, predseda predstavenstva Arca Capital CEE, uzatvoreného investičného fondu, sa domnieva, že áno. Štátna podpora malých a stredných podnikov prostredníctvom týchto fondov by podľa neho mohla fungovať na nasledujúcom princípe. Štát by investoval peniaze do niekoľkých rôznych fondov, čím zníži riziko straty a zvýši objektívnosť investícií. Fondy potom nakúpia podiely v malých a stredných podnikoch, ktorým týmto dávajú možnosť rozvíjať sa a uspieť aj v dobe recesie. Výmenou za poskytnutý kapitál si fond samozrejme vyžiada účasť na riadení spoločnosti a možnosť zásahov do ich strategických zámerov. Vďaka dodatočnému kapitálu a reštrukturalizačným opatreniam dosiahnu firmy ľahšie tiež na úvery od banky potrebné k ďalšiemu rozvoju. Až fond dosiahne požadované zhodnotenie, svoj podiel vo firme predá, svoju investíciu tiež zrealizuje aj štát. Zisk môže rozdeliť medzi podielnikov, alebo investovať do ďalšej firmy. “Aby mal štát väčší prehľad o svojich investíciách, môžu mu samosprávne investičné fondy ponúknuť nadštandartne spôsob kontroly formou miesta v dozornej rade alebo zriadením špeciálneho kontrolného či poradného orgánu,” domnieva sa Makovec. “Okrem podpory českej ekonomiky v dobe recesie môžu fondy kvalifikovaných investorov zaistiť štátu pomerne slušnú výnosnosť, okolo 10 až 15 percent ročne. Pri spätnom hodnotení účinnosti a výnosnosti jednotlivých vládnych protikrízových opatrení by sa fondy kvalifikovaných investorov pravdepodobne umiestnili na vyšších priečkach,” vraví Pavel Makovec. Pomerne skeptický je ale k tejto možnosti napríklad riaditeľ úseku investícií Pioneer Investments Petr Zajíc. “Domnievam sa, že štát nebude chcieť majetkovo vstupovať do firiem, a to ani prostredníctvom fondov kvalifikovaných investorov zameraných na private equity,” hovorí Zajíc. “Problémom je, že tento druh fondov v Česku vznikol len nedávno a chýbajú nám historické dáta a napravenie možných chýb vzniknutých so zavedením týchto fondov. Osobne si myslím, že štát je mizerný vlastník takmer čohokoľvek a z dlhodobého hľadiska by mal vo svojom portfóliu držať len naozaj strategické firmy, a to ešte najlepšie jen zlatú akciu, nie plnú majoritu, pretože hrozí neúnosné odsávaní hotovosti formou dividend,” súdi Ján Procházka, analytik spoločnosti Cyrrus.Nápad to podľa neho í špatný, ale české skúsenosti s fondy špatných úverov bánk, Konsolidačnej agentúry a podobne jednoznačne zdvíhajú výhražne prst. “Štát to nebude schopný zariadiť a nastane klasický priestor pre české »malé domov« a korupciu. Už fakt, že pre dotácie EU si musia všetci naťahovať ruky a nevíťazí najlepší projekt v praxi, ale najlepší na papieri, je finančná tragédia,” dodáva Procházka.

ČO VLASTNE SÚ FONDY KVALIFIKOVANÝCH INVESTOROV

Ako zmienené fondy “odborníkov” na trhu fungujú? Investujú zverené peniaze do nehnuteľností, akcií, dlhopisov alebo práve private equity projektov. “Investíciou do private equity projektov podporujú investori tiež české podnikateľské prostredie. Ich financie pomôžu malým a stredným podnikom v ich rozvoji a umožnia im investovať do nových technológií alebo vstúpiť na nové trhy,” hovorí Makovec. Výhodou investície do týchto fondov je nízka miera zdanenia, ktorá zaručuje vyšší výnos. Jedná sa však o dlhodobú investíciu vyšších čiastok. Ako sám názov napovie, sú cenné papiere týchto fondov určené len takzvaným kvalifikovaným investorom. Fond ich môže mať zo zákona najviac sto a spodná hranica investície každého investora predstavuje milión korún. To je však len minimálna čiastka daná zákonom, ktorú každý fond môže vo svojom štatúte ľubovoľne navýšiť. Napríklad fond Arca Capital CEE má minimálnu investíciu stanovenú vo výške piatich miliónov korún. Vlastný kapitál každého fondu musí do jedného roka odo dňa získania licencie dosiahnuť hodnotu aspoň 50 miliónov korún. Fondy môžu byť zakladané najdlhšie po dobu 10 rokov, ktorú nie je možné predĺžiť. Je však možné fúzovať s mladším fondom, a tým dôjde k predĺženiu existencie fondu.

DO ROKA PÄŤDESIAT MILIÓNOV

Fondy podliehajú prísnej kontrole zo strany ČNB. Zákon presne nevymedzuje, do čoho fondy smú a nesmú investovať, preto musí byť investičná stratégia veľmi detailne vymedzená v štatúte fondu. Investori si môžu vybrať medzi dvoma typmi týchto fondov, podielovými a investičnými. V Česku existuje teraz päť podielových a 13 investičných fondov, ich počet sa však neustále mení, pretože fondy licencie nielen získavajú, ale často ich tiež strácajú. “Deje sa tak preto, že manažérom fondov sa nepodarí splniť zákonnú podmienku, aby základný kapitál fondu bol do jedného roka od získania licencie úspešne navŕšený na minimálne 50 miliónov korún,” vysvetľuje Pavel Makovec. Podielový fond smie založiť len licencovaná investiční spoločnosť, ktorá potom spravuje jeho majetok a predáva investorom podielové listy. Podielový fond môže byť založený v otvorenej aj uzatvorenej forme. Otvorený fond nemá obmedzený počet vydávaných podielových listov a s jeho podielovými listami je spojené právo na ich odkúpenie investičnej spoločnosti na žiadosť majiteľa. Pri uzatvorených fondoch investičná spoločnosť podielové listy späť neodkupuje. Ich investícia je vysporiadaná až v rámci likvidácie podielového fondu.