Nie som ľahká korisť

Úvod > Pressroom > Médiá o nás napísali > Nie som ľahká korisť
 

Autor: Michal Domonkos
Zdroj: Brejk, 3.2009, č. 3, str. 42-45

V biznise je ako žralok – nemôže zastať, inak by začal stagnovať. Páči sa mu, ak ženy aj v biznise využívajú svoje prednosti. O svojich budúcich plánoch aj aktuálnej kríze hovorí Pavol Krúpa.
BREJK: Počas pretrvávajúcej finančnej krízy množstvo projektov začalo stagnovať. Pociťujete ju významnejšie aj vy?
Krízu pociťuje každý, buď priamo ekonomicky, alebo psychologicky v zmene správania seba samého alebo spoločnosti. Dá sa povedať, že každý zatiahol ručnú brzdu a čaká, čo prinesie budúci vývoj. Správny investor je ako chameleón, prispôsobuje sa podmienkam a čaká na nové príležitosti a trendy, ktoré určí trhu a ekonomický vývoj. Vzhľadom na nové podmienky aj my prehodnocujeme a redizajnujeme niektoré investície. Niektoré projekty sa dajú urobiť len s bankovým financovaním a teda čakáme na stanovisko bánk. Tu môžeme hovoriť o stagnácii, keďže banky v súčasnosti potrebujú dlhší čas na prijatie rozhodnutia o financovaní našich projektov. Arca Capital mala dobre rozložené portfólio a pridŕžala sa hands-on princípu, čo znamená, že mala kontrolu nad svojimi projektmi. To neumožňovalo špekulatívne investovanie do cenných papierov, teda pád cien akcií nevplýval na naše hospodárenie. Aj napriek kríze sme občas roku 2008 exitovali z niekoľkých projektov alebo sme v záverečnej fáze exitu. Očakávame, že takto získané zdroje zase použijeme na nové príležitosti.
BREJK: Čo bolo podľa vás spúšťacím mechanizmom terajšej hlbokej hospodárskej krízy?
Globálnu finančnú krízu môžeme prirovnať k prekypeniu nádoby, do ktorej pridávali „kuchári“ ako politici, bankári a analytici ingrediencie vo forme systematického nadhodnocovania aktív a úverov, nadmerného očakávania vývoja ekonomiky, mediálnej manipulácie, absencie zodpovednosti vrcholových manažérov spravujúcich aktíva a prevyšovania vlastných záujmov nad spoločenskými. V tomto kotli podkurovali makroekonomickou politikou vlád, plytvaním prostriedkov, absenciou zdravého ľudského rozumu a účelným zahmlievaním informácií. Z toho musela vykypieť neschopnosť splácania hypoték, zrútenie trhu hypoték, pád cien akcií spoločnosti investujúcich do hypoték a následný vplyv na ostatné akcie spoločnosti. Dôsledkom tohto bude dlhodobá recesia. Domácnosti, resp. spotrebitelia nebudú utrácať svoje prostriedky vzhľadom na neistú budúcnosť, investori budú opatrnejší k predikcii budúcnosti a budú klásť väčší dôraz na reálnu hodnotu aktív a vyššiu výnosnosť projektov, čo bude znamenať obmedzenie investičných aktivít.
BREJK: Môže mať tento ekonomický pád aj nejaké plusy?
Určite áno, zhustí sa cena aktív, peňažná jednotka bude mať vyššiu hodnotu, spomalenie rastu ekonomík bude súvisieť so zníženou infláciou, čo pre spotrebiteľa znamená zníženie cien, resp. útlm rastu cien. Je možné očakávať nulový prírastok, respektíve dokonca pokles HDP v rámci eurozóny. Upravia sa pomery medzi podnikateľmi. Projekty sa budú hodnotiť reálnejšie, bez nadmerných očakávaní, príde k vytriezveniu z preferovania niektorých skupín pri poskytovaní výhodnejších podmienok získavania úverov. Banky budú obozretnejšie vyhodnocovať projekty. To je príležitosť pre efektívne investičné spoločnosti. Tie spoločnosti, ktoré ustoja krízu, budú mať o dva roky zabezpečený rast cez nové investičné príležitosti. V súčasnosti sme ešte len na začiatku tejto krízy.
BREJK: Je Slovensko v týchto časoch niečím špecifické? Okrem toho, že sa nám podarilo prijať jednotnú európsku menu…
I v našom regióne sa očakávajú dopady krízy na ekonomiku. Pokles dopytu v krajinách EÚ a USA bude mať negatívny vplyv hlavne na exportérov, a teda aj celý rad ich subdodávateľov v našom regióne. Vo všeobecnosti sa očakáva nárast nezamestnanosti, nižší rast reálnych miezd z dôvodu tlaku na znižovanie nákladov podnikateľských subjektov atď. Viaceré odvetvia sú tlačené hlavne ázijskou konkurenciou, tvrdou konkurenciou v odvetví maloobchodných služieb, zvýšenou opatrnosťou bánk pri poskytovaní úverov. Ďalší tlak na konkurencieschopnosť môže prísť aj po zavedení eura v SR. Špecifickosť Slovenska je v tom, že kríza nás zasiahla v najlepšom možnom stave. Integrácia do EÚ je ukončená, ekonomika po reformách naštartovaná, konverzný kurz zafixovaný a zadlženosť obyvateľstva primeraná. Z týchto dôvodov bude dosah krízy u nás pravdepodobne menej dramatický ako v niektorých iných krajinách.
BREJK: Vo vašom portfóliu je široká škála podnikov. Okrem toho ste začali podnikať aj v kúpeľníctve, konkrétne v Trenčianskych Tepliciach, no časom ste od toho odstúpili.
Prečo?
Stratégiou Arca Capital je investovať do základného kapitálu spoločnosti, mať možnosť vplývať na jej riadenie, a to pri investičnom rámci 2 až 5 rokov. Ako private equity investor sa môžeme orientovať na spoločnosti, kde je nevyhnutná reštrukturalizácia, krízový manažment alebo, povedzme, reštituovanie podnikovej ekonomiky. Alebo môžeme investovať do podnikov, kde predikujeme rastový potenciál, využívame schopný manažment a orientujeme sa na vylepšenie cash flow projektu. Môžeme povedať, že podnik odovzdávame na čistej tácke. Projekt Trenčianske Teplice bol práve ten projekt, ktorý si vyžadoval hrubú reštrukturalizáciu. Našu úlohu sme splnili, a keď prišla zaujímavá ponuka, ponúkli sme projekt ďalšiemu investorovi.
BREJK: Aké sú vaše ďalšie plány?
V súčasnosti sa orientujeme na príležitosti, ktoré priniesla finančná kríza. V mojom ponímaní to nie je kríza, je to skôr urovnanie pomerov a vytriezvenie z investičného a developerského ošiaľu, ktorý začal vládnuť vo svete. Chceme sa orientovať na sektory, ktoré budú rastové.
BREJK: Ktoré to sú?
Hodláme posilniť našu pozíciu v potravinárskom sektore. V tomto odvetví máme vyhliadnutú jednu veľkú akvizíciu na Slovensku. Budeme sa i naďalej orientovať na developerské projekty do päťdesiat až sto bytov, kde bude dominantou poloha a určitá jedinečnosť projektu. Chceme dotiahnuť ďalších investorov na Ukrajinu, kde máme rozpracovaných niekoľko projektov v oblasti logistiky a retailu, posilniť pozíciu Arca Capital na ukrajinskom trhu a naďalej využívať príležitosti, ktoré ponúka český a slovenský trh. Máme rozpracovaný jedinečný projekt v oblasti hotelierstva a cestovného ruchu na strednom Slovensku. Vnímame, že aj pre oblasť private equity v čase krízy nastanú veľké príležitosti na investovanie.
BREJK: Niekde som sa dočítal, že váš najväčší inšpirátor je Slavomír Haščák z Penty. Ak je to pravda, tak v čom?
Mám veľa inšpirátorov, ľudí, od ktorých sa učím, resp. ktorých správanie pozorujem, alebo takých, čo ma svojimi dosiahnutými cieľmi motivujú. Na Slavovi obdivujem jeho profesionalitu a schopnosť pripraviť sa na rokovanie a jeho takmer dokonalú precíznosť pri riešení problému. Môžem povedať, že je doslova schopný zvládnuť každú situáciu a mať v každej oblasti prehľad. Či je to právo, ekonómia, psychológia. Slavo je vizitka spoločnosti Penta a tvorca ich stratégie. A stratégia, ktorú v Pente tvoria, je z môjho pohľadu naozaj tá pravá a najúčinnejšia stratégia private equity investovania v tomto regióne.
BREJK: Kedy dobehnete Pentu?
Keď bude bežať oproti. Máme jasne definovanú stratégiu orientovanú na malé a stredné podniky a uvedomujeme si našu pozíciu na trhu. Je to tak ako v prírode, že popri veľkých dravcoch majú svoju úlohu a funkciu aj menšie. Povedal by som, že geneticky nie sme prispôsobení, aby sme dobehli Pentu, avšak človek nikdy nevie. Možno raz, ak do nás vstúpi veľký investor a dá nám svojimi prostriedkami možnosť dynamickejšie expandovať...
BREJK: Vraj počas rokovania či rozhovoru veľa kreslíte na papier a používate čínske príslovia.
Kreslím v prípadoch, keď som presvedčený, že vizualizácia mojej predstavy pomôže pochopiť to, čo chcem komunikovať. Používam príbehy alebo príslovia, nielen čínske, aby som upútal pozornosť a tiež uľahčil pochopiť to, čo hovorím.
BREJK: V Kyjeve ste kúpili obrovský 50-hekrátový pozemok. Chcete na ňom aj niečo stavať?
V okolí Kyjeva máme kúpených niekoľko pozemkov. Každý sme kúpili za účelom výstavby. Južne od Kyjeva, smerom na Odesu, máme kúpené dva pozemky. Jeden je v malebnom údolí rieky Zastugna, vzdialenom 20 km od Kyjeva. Na tomto pozemku chceme stavať 160 rodinných domov pre vyššiu strednú triedu. Panoráma údolia dáva architektovi možnosť využiť jedinečnú scenériu doliny obklopenej lesom na prvotriedne bývanie. Ďalší pozemok leží 30 km od Kyjeva, priamo na hlavnom ťahu na Odesu, a tu chceme vybudovať logistický park.
BREJK: V Česku zas vlastníte hneď niekoľko firiem. Ktorá je vaša najväčšia pýcha?
Na každú úspešnú investíciu sme hrdí. Stojí za ňou totiž veľa práce, schopnosť prijímať správne rozhodnutia a know-how manažérov, ktorí daný projekt vedú a realizujú. Za zmienku stojí Czech Precision Forge (bývalá Malá Kovárna Škody Plzeň), kde sme zo spoločnosti, ktorá bola takmer pred zatvorením, resp. konkurzom, vybudovali úspešnú strojársku firmu s obratom 24 miliónov eur a s 250 pracovníkmi. Rovnako KASA.cz a Marilla, kde sme v segmente kávy a minerálnej vody výrazný hráč na českom trhu.
BREJK: Ktorá z krajín, kde pôsobíte, je pre biznis „najúrodnejšia“?
Ak mám odpovedať vašou terminológiou, tak najúrodnejší biznis je v ČR a SR, lebo tu už žneme plody našej práce. Nové trhy, ako napríklad Ukrajina, sú veľká príležitosť, kde zatiaľ orieme a sejeme. Výsledky očakávame v niekoľkých mesiacoch a rokoch.
BREJK: Ako väčšina mužov, aj vy iste máte záľubu v rýchlych autách…
Možno vás sklamem, ale zistil som, že pocit z jazdy v rýchlom aute ma napĺňa len dočasne. Oveľa viac si vychutnám pocit plynúci z vylučovania endorfínov pri iných aktivitách, napríklad pri športe. Z tohto dôvodu už nevlastním rýchle autá, mám len Range Rover a Mitsubishi Pajero.
BREJK: Dozvedel som sa, že vašu kondičku vám zlepšuje špičkový kondičný tréner Maroš Molnár
Maroš patrí k najlepším športovým trénerom, a to nielen na Slovensku. Dôkazom toho je, že s ním trénujú naše slovenské hokejové hviezdy a iní úspešní športovci. Keď bol Maroš za Ľubom Višňovským v Los Angeles, vyškolil aj ich klubového kondičného trénera. Urobil tam klasický rozruch so zavedením nových progresívnych tréningových metód. Mne robí radosť, že s ním a jeho klientmi môžem trénovať a mať tak možnosť byť s tými najlepšími nielen v biznise, ale aj v športe. Robím šport, ktorému sa môžem venovať v každej krajine, kde pôsobím – posilňovanie, beh, cyklistika. Pre mňa je už tradícia zúčastniť sa seneckého triatlonu.
BREJK: Vraj ste mali dohodnutú stávku s hokejistom Ľubom Višňovským o stotisíc, kto prvý zvládne vyjsť na bicykli do vytipovaného kopca v Roháčoch. Kto teda nakoniec vyhral?
Stávka sa nekonala, hoci som bol dobre pripravený a Ľubo tiež. V tom týždni, keď bolo plánované sústredenie, kde stávka mala prebehnúť, sa mi v rodine vyskytla udalosť, ktorá mi nedovolila zúčastniť sa a stávku sme odložili na budúci rok.
BREJK: Za čo míňate najviac peňazí?
Myslím, že ako každý rozlietaný biznismen najviac míňam na cestovanie a servis okolo neho. Bývanie v troch krajinách si vyžaduje, aby sa o vás niekto staral. Najviac miniem na oblečenie a športovú výbavu. Svojho času som začal mať záľubu v drahých hodinkách, avšak nakoniec som zostal pri športových (Polar), lebo bolo pre mňa nepohodlné stále si ich vymieňať.
BREJK: Aké ženy sa vám páčia a čo u vás pri výbere rozhoduje?
Páčia sa mi ženy, ktoré vedia zaujať. Ktoré majú v sebe určitú výzvu alebo príťažlivosť. Pri výbere rozhoduje práve výzor sprevádzaný sexepílom a postojom k životu a hodnotám.
BREJK: Spoznali ste už ženu, s ktorou by ste chceli stráviť zvyšok svojho života?
Väčšinou, keď človek začína vzťah alebo je v určitej fáze toho krásneho ošiaľu, je presvedčený, že to je na zvyšok života. Momentálne nie som v takejto fáze vzťahu.
BREJK: Prezradíte nám teda, v akej fáze sa momentálne nachádzate?
Stále som slobodný...
BREJK: Ak ide o biznis so ženou, mnohé útočia aj svojimi fyzickými zbraňami, nevraviac o tom, že mnohí muži to aj využijú. Ako by ste postupovali, keby sa vám niečo podobné stalo, ak sa už náhodou nestalo?
Útočia a páči sa mi to, keď človek využíva všetky svoje danosti a vlohy, ale čo sa týka biznisu, nie som práve ľahká korisť.
BREJK: Ako sa „liečite“ v prípade neúspešných transakcií?
Vďaka bohu, našej koncepcii a schopným ľuďom v našej spoločnosti je veľmi málo neúspešných transakcií. Ak sa však naskytne niečo také, čo môžeme pomenovať neúspechom, neliečim to únikom do neznáma. Zostávam a danú situáciu riešim. Snažím sa získať z tejto situácie ponaučenie a ďalšie veci robiť lepšie.