Autor: Ivan Haluza
Zdroj: Trend, 22. 4. 2010, str. 34-36

NADTITULOK:Firmy sme predávali, lebo hotovosť dáva väčšiu istotu, hovorí majiteľ investičnej skupiny Arca Capital.

Pavol Krúpa
Prvé vážnejšie peniaze zarábal na obchodoch s akciami, sprostredkovaním poistiek či stavebných sporení. Pred šiestimi rokmi založil private equity skupinu Arca Capital. Kúpil viaceré potravinárske a strojárske podniky, pustil sa aj do realitných projektov. K veľkým finančným skupinám sa pridával ďalší hráč (TREND 18 a 41/2008). Sám toto obdobie nazval žatvou. No po nástupe krízy viacero firiem predal. Arca Capital je teraz nepomerne štíhlejšia. Vyhlasuje, že si zvolil istotu s hotovosťou za predané firmy na účtoch. Vraj sa aj vďaka nej opäť vráti k väčšiemu biznisu.

Trend: Ako kríza znížila váš majetok, ktorý bol pred ňou zhruba 130 miliónov eur a boli ste v druhej dvadsiatke najbohatších Slovákov?
Pavol Krúpa: Ten, kto tvrdí, že kríza na neho nevplýva, si neuvedomuje realitu alebo má šťastie. No majetok nám zostáva. Veľká zmena je v prístupe k jeho oceneniu. Pred krízou analytici oceňovali hodnotu firiem podľa budúcich výnosov. Dnes, v kríze, sme pochopili, že všetko to bolo pozitívne prehriate. Teraz o cene aktív rozhoduje záväzná ponuka od toho, kto o ne má ozajstný záujem. Cena majetku je relatívna. Ja sa stále cítim pomerne úspešným biznismenom.

Trend: Finančne zdravé firmy čakajú s predajmi svojich fabrík či pozemkov na koniec krízy. No vy ste počas nej predali českú spoločnosť z oblasti internetového obchodu kasa.cz i dve české potravinárske firmy Marila Balírny a Natura. Bolo ohrozené plnenie vašej dlhovej služby a potrebovali ste rýchlo peniaze?
Pavol Krúpa: Nepredávali sme firmy pod tlakom. Naopak. Aj napriek kríze to boli úspešné predaje. Dostali sme na ne slušné ponuky, a preto sme ich predali.

Trend: Vrátili sa vám peniaze, čo ste do nich investovali? Naozaj ste neprerobili?
Pavol Krúpa: Predali sme ich so ziskom. Všetky predaje prešli štandardným procesom. Buď cez výberové konanie oslovením strategických partnerov, alebo priamym predajom po dôslednom vyhodnotení a vyjednávaní. Do všetkých vstúpili strategickí investori. Výrobu káv a sušienok Marily si kúpilo poľské Mokate a škrobársku produkciu Natury zasa silná česká cestovinárska skupina Europasta. A navyše internetový predaj ani potravinárstvo nie sú sektory, ktoré kríza nejako výrazne zasiahla. Tie firmy boli v dobrej kondícii a tomu zodpovedala aj cena.

Trend: Ale vy ste niektoré mali v rukách len rok či dva. Keby ste ich podržali štyri či päť rokov, ako to štandardne robia hráči z oblasti private equity, mohli ste zarobiť viac.
Pavol Krúpa: Nie. Predávali sme v optimálnom čase. Aj kasa.cz sme si síce pôvodne chceli podržať dlhšie a prepojiť ju s podobnými firmami na východných trhoch. Ale keď sme tam nevedeli podobné spoločnosti kúpiť za primerané ceny, radšej sme český internetový obchod predali. Inému internetovému obchodu, ktorý sme chceli predtým kúpiť my. Cena bola dobrá a ja spätne neprehodnocujem, že možno by neskôr bola ešte lepšia.
Trend: Predsa len, čo stálo za predajom veľkej časti vašich aktív? Nie je za tým fakt, že hlavne na Ukrajine ste veľa peňazí investovali do nákupu pozemkov, ale výstavba tam pre krízu viazne, a tak chýbajú peniaze na splácanie úverov?
Pavol Krúpa: Znova zopakujem: Dostali sme na naše firmy zaujímavé ponuky a nemali sme prečo vyčkávať. Pravda je len to, že kríza do biznisu priniesla neistotu. A – áno – ja som si zvolil istotu, že môžem niečo predať so ziskom. Teraz chcem mať radšej rezervu hotovosti na účtoch. Zvolil som si cestu prečkať krízu bez nervozity a potom peniaze využiť na nové akvizície.

Trend: No pravda je, že na Ukrajine sa vaše projekty spomalili. Koľko tam vlastne máte investované do rozpracovaných developerských projektov?
Pavol Krúpa: Ide o niekoľko desiatok miliónov eur. Ale nebojím sa týchto investícií. Ukrajinský trh má veľký potenciál. Z opatrnosti sme síce nezačali na našich tamojších pozemkoch hneď stavať byty či logistické centrá, ako sme pôvodne plánovali. Ale stále ich vieme zhodnotiť. Prispôsobili sme sa kríze a napríklad na našich pozemkoch pri Kyjeve v lokalite Zastudňa nejdeme stavať rodinné domy sami, ale ich iba vybavíme inžinierskymi sieťami. Budeme ich predávať ako stavebné pozemky. Je v tom menej rizika. Ešte sme s tým len začali a zo 145 pozemkov máme záujemcov na pätnásť.

Trend: Uskromňujete sa. Lebo takto menej zarobíte.
Pavol Krúpa: Áno. Ale viem, že zarobím určite. Opäť staviam na istotu. Ani v ďalších dvoch našich ukrajinských lokalitách Brovary a Mytnitsa nejdeme napokon stavať logistické sklady. Istejšie bude, ak v prvej vybudujeme outletový komplex a v druhej centrum pre širší retail a služby. Správam sa rozumne. Ak sa zmenil v kríze dopyt, mením aj ja ponuku.

Trend: Ste z Ukrajiny ešte stále taký nadšený, ako keď ste tam pred pár rokmi začali podnikať?
Pavol Krúpa: Stále trávim rád veľa času na Ukrajine. Máme tam zázemie, ktoré sme si dlho budovali. Spolupracujeme s bývalým starostom Kyjeva Ivanom Salijim. Také kontakty sú veľmi cenné. Viem, že našu prítomnosť tam ešte zhodnotíme. Napríklad teraz sme sa v Charkove dohodli, že tamojšiu stavebnú firmu Charkovmetrostroj, v ktorej vlastníme 38-percentný balík akcií, budeme rozvíjať spolu s jedným z najsilnejších ukrajinských stavebných podnikov Južspecstroj. Ten má v Charkovmetrostroji 50-percentný podiel. Dohodli sme si spoluprácu napríklad pri výstavbe charkovského metra, do ktorého má ísť zo štátneho rozpočtu v najbližších troch rokoch zhruba 80 miliónov eur. Náš nový partner prináša stavebné skúsenosti a my pritiahneme európsky kapitál.

Trend: A čo ďalšie vaše ukrajinské podniky – elektrotechnická firma Chezara či Nikolajevské mliekarne?
Pavol Krúpa: Pre Chezaru sme si tiež získali partnera a chceme ju rozvíjať. Dôležité je, že tým partnerom je jedna ruská spoločnosť, veď vyše polovice leteckej a kozmickej produkcie Chezary smeruje do Ruska. Mliekareň sme už predali. V nej sme kúpili balík akcií z voľného trhu a predali francúzskemu Lactalisu iba ako opportunity investíciu. Keď bola slušná ponuka, rýchlo sme to predali. Okrem toho chceme na Ukrajine rozbehnúť aj služby investičného bankovníctva. Už teraz ma kontaktuje viacero ľudí zaujímajúcich sa, ako sa tam dostať k zaujímavému biznisu. Sme už v rokovaní o vstupe do jedného ukrajinského obchodníka s cennými papiermi.

Trend: Pred krízou ste mali veľa plánov aj na Slovensku a v Česku. Turistický komplex na strednom Slovensku či elektráreň v Česku.
Pavol Krúpa: V Česku sme chceli kúpiť elektráreň producenta olejov Setuza. No nakoniec sme to vyhodnotili ako rizikové, lebo tento energetický zdroj bol úzko nadviazaný odberom svojich energií na tento jeden podnik. No v energetike ešte stále chceme investovať. Do biomasy. Plánujeme vybudovať aj nové slovenské rekreačno-turistické centrum v Liptove. Aj s pomocou eurofondov.

Trend: Snažíte sa ešte ovládnuť slovenského producenta káv a čajov Baliarne obchodu Poprad?
Pavol Krúpa: Náš záujem o podnik trvá. Ale cenové predstavy jeho majiteľov sú stále nadnesené. Zatiaľ kríza vo všeobecnosti neprináša to, čo sa čakalo: zaujímavé podniky za nízke ceny.
Trend: Ako sa darí vašej českej biotechnologickej firme Bio-skin? Posunuli ste jej umelú kožu z vývojových laboratórií k masovejšej výrobe?
Pavol Krúpa: Z projektu sme vystúpili. Náš podiel v Bio-skine sme predali jeho manažmentu. Sme tam už iba v pozícii subjektu, od ktorého majú pôžičky. Umelá koža je vyvinutá a hľadá sa na ňu odbyt.

Trend: Zobrala vám kríza chuť na investície do takýchto inovatívnych projektov?
Pavol Krúpa: Kríza nám pomohla nahliadať na takéto biznisy racionálnejšie. Do nových experimentov sa už nehrnieme. Doba tomu nie je naklonená.

Trend: Hovoríte aj o plánoch do budúcnosti, ale realitou posledného roka sú hlavne predaje firiem či prepracovávanie ukrajinských projektov. Nie je ten posledný rok hlavne o záchrane Arcy?
Pavol Krúpa: Nie je to o záchrane. Je to reálne vyhodnotenie situácie, ktorá nastala v čase krízy. Prispôsobili sme sa.

Trend: V podstate ste však zostali iba developer a už nie ste private equity skupina.
Pavol Krúpa: Nesúhlasím. Reality sú pre nás síce podstatné a máme v nich investovaných vyše polovicu zdrojov. Ale máme aj iné biznisy a stále sa venujeme aj private equity. Z Marila Balírny sme si tiež ponechali produkciu minerálnych vôd Ondrášovka a Šaratica. Tie chceme ďalej rozvíjať. Investovali sme do novej plničky a zlepšenia výdatnosti prameňov. Z Natury sme pred predajom odčlenili a ďalej sami rozvíjame výrobu aditív pre mliekarenský a mäsiarsky priemysel. Po posilnení oboch potravinárskych výrob pre ne nájdeme perspektívnych investorov. Vlastníme aj už spomenutý podiel v Charkovmetrostroji a bratislavskej Geodézii. A máme pripravenú ďalšiu akvizíciu, pri ktorej zatiaľ nebudem konkrétnejší.

Trend: No máte toho nepomerne menej ako pred vyše rokom. Nedalo sa ísť takou cestou ako J&T, ktorá problémy v realitnom biznise vyriešila vložením svojich priemyselných firiem do spoločného podniku s českou skupinou PPF? Vy ste o prepojení, aby ste nemuseli predávať celé spoločnosti, neuvažovali?
Pavol Krúpa: My máme partnerov len v jednotlivých projektoch. Partnerov na vstup do Arcy nehľadáme. Špecifické je aj to, že J&T vkladala do spoločného podniku s PPF hlavne energetické podniky. A investície do nich sú vždy rozumnejšie, ak tam investor pobudne dlhší čas. My sme mali iné podniky a tie sme vedeli so ziskom predať aj rýchlejšie.

Trend: Viete sa dostať k bankovým úverom?
Pavol Krúpa: Na nové akvizície či na chod už skôr rozbehnutých projektov využívame výnosy z predajov firiem a tiež peniaze z vydávaných dlhopisov a zmeniek skupiny. No dcérske firmy, Ondrášovka či Natura Food Additives využívajú aj bankové zdroje.

Trend: Pred krízou ste rozbehli aj investičný fond Arca Capital CEE. Koľko zdrojov vám tam investori zverili?
Pavol Krúpa: Tento rok máme v pláne získať 200 až 400 miliónov českých korún. Cieľový stav bude závisieť od vývoja na trhoch, no naša ambícia je získať do fondu do troch rokov jeden a pol až tri miliardy českých korún. Momentálne je vo fonde sto miliónov korún. Audit zhodnotenia zdrojov fondu ešte nie je ukončený, ale za minulý rok očakávame zhodnotenie na úrovni šiestich až siedmich percent. Fond pritom investuje hlavne do našich projektov – takže pre našich investorov sme vedeli zarobiť peniaze aj počas krízy.

Trend: Peniaze sa požičiavajú aj medzi podnikateľmi. Vyvolala kríza väčšiu nervozitu? Je potrebné pôžičky vracať rýchlejšie?
Pavol Krúpa: Kríza ukázala na kvalitu vzťahov. Platí, že dobrý biznis robí dobrých priateľov, no priateľstvo a biznis je potrebné od seba odčleniť. Keď nastala kríza, každý – a to úplne správne – obhajoval svoju pozíciu. Niekto agresívnejšie a niekto menej agresívne. A práve tieto pohyby prinášajú buď posilnenie vzťahov, alebo napätie. No každý to berie s nadhľadom – je to biznis.

Trend: V minulosti ste jeden strojársky podnik kupovali spolu s Milanom Fiľom a jedny kúpele zasa so Zoroslavom Kollárom. Dnes ešte s niekým takýmto spôsobom spolupracujete?
Pavol Krúpa: S partnermi sme naše vzťahy úspešne vyrovnali. A nové finančné partnerstvá otvárame či už priamo alebo prostredníctvom nášho fondu kvalifikovaných investorov. Máme aj obchodné partnerstvá. S J&T sa napríklad rozprávame o tom, že by sme sa na Ukrajine pokúsili získať turistov do ich tatranských turistických stredísk. Už tam o tom predbežne rokujem s troma ukrajinskými cestovnými agentúrami.

Trend: Ako sa darí vašej druhej firme Salve Group v jej biznise sprostredkovania poistiek a iných finančných produktov? V tomto biznise počas krízy je to zrejme tiež náročné.
Pavol Krúpa: Trh uzatvorených poistiek klesá. No v tomto prípade sme kríze radi. Veríme, že – i keď k tomu ešte nedochádza – spôsobí, že na trhu finančného poradenstva zostanú iba najväčší hráči. Salve medzi nich patrí. Výrazne aktívni sme na Slovensku, v Rumunsku a na Ukrajine, kde sme dokonca už dvojka na trhu. V tuzemsku sme trojka. A v Rumunsku sme pri rozbehu ich dôchodkovej reformy mali vôbec najviac sprostredkovateľov. Pätnásťtisíc. Teraz tú sieť prebudovávame na predaj životných poistiek.

Trend: Nemáte teraz s partnerom Petrom Krištofovičom spory, že vy ste chceli ísť viac do private equity?
Pavol Krúpa: Už dávno sme sa dohodli, že každý si bude viac rozvíjať to, čo ho viac baví, a viac investovať do toho. A ten druhý zostane jeho menším partnerom. Preto Peter vlastní pätinu akcií mojej Arcy a ja pätinu jeho Salve. Navzájom sa doplňujeme a sme radi, že sa nám takto podarilo naše podnikanie diverzifikovať.

Trend: Údajne ste na začiatku kariéry finančného poradcu jednu z prvých zmlúv o stavebnom sporení uzavreli s dnešným premiérom Robertom Ficom.
Pavol Krúpa: Bol to studený kontakt. Takže bez odporučenia som iba na náhodu zazvonil v jeho byte na bratislavských Dlhých dieloch. No zmluvu som uzatváral s jeho manželkou. A v rovnakom čase som podobným spôsobom uzavrel zmluvu napríklad aj s Fedorom Flašíkom.

Trend: Je Robert Fico ďalej vaším klientom?
Pavol Krúpa: Salve takéto informácie, prirodzene, neposkytuje. Teda aj keby premiér bol naším klientom, tak vám to povedať nemôžem. A ak ste mysleli na nejaký lobing, tak dnes nerobíme také biznisy, kde by sme nejako mohli využívať priateľstvá s politikmi.

Pavol Krúpa (38) je absolvent Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Podnikať začínal ako drobný obchodník s akciami a cez poradenskú firmu All Finance Services ponúkal poistky a podielové fondy. Neskôr založil finančnú skupinu Arca Capital. Tá ovládla viacero firiem z potravinárstva, informačných technológií, biotechnológií, strojárstva a energetiky. Rozbehla aj realitné projekty. Za posledný rok veľa firiem predala. Pätinovým spoluvlastníkom Arcy je Peter Krištofovič. priamo z Európy, a tak bolo jasné, že sa stavať bude. Ukrajina si však výstavbu sponzoruje sama,“ hovorí náš zdroj.